Dobrovoľník nie je nevoľník

Autor: Bratislavské dobrovoľnícke centrum | 28.2.2017 o 10:10 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  2038x

Dobráčisko, ktorý spraví nezištne všetko, o čo ho požiadajú. Robí nadčasy a zadarmo. Jednoducho anjel, ktorý je vždy k dispozícii. Myslíte si, že takto funguje dobrovoľníctvo? Omyl. Dobrovoľník má svoje povinnosti, ale aj práva.

Aby sme o sebe mohli povedať, že sme dobrovoľník, tak naša činnosť musí spĺňať tri kritériá. Po prvé je neplatená, teda nedostávame za ňu finančnú odmenu (ani symbolickú). Po druhé vykonávame ju na základe slobodnej vôle a slobodného rozhodnutia. Nikto nás do nej nemôže nútiť a robíme ju vo svojom vlastnom voľnom čase - po práci, po škole alebo cez víkendy. A po tretie robíme ju v prospech iných (ľudí, organizácií, spoločnosti, prírody, zvierat).

Dobrovoľníctvo je možné robiť cez rôzne organizácie alebo môžeme pomáhať jednotlivcom mimo našej rodiny. Nemusíme sa báť, že by niekto zneužil naše dobré srdce a ochotu pomáhať. S organizáciou sa dohodneme na spolupráci ústnou formou alebo môžeme uzavrieť aj písomnú zmluvu, ktorá vyzerá napríklad takto:

Zmluva o dobrovoľníckej činnostiZmluva o dobrovoľníckej činnosti (BDC)

Práva dobrovoľníka

Všetko sa začína pohovorom. Organizácia, pre ktorú sa rozhodneme, by nám mala poskytnúť úplné informácie o svojom pôsobení. Mali by sme presne vedieť, čím sa zaoberá a aké je jej poslanie. Rovnako by nás mala informovať o tom aká bude naša pracovná náplň a koľko času by sme jej mali venovať. Ak sa nám naša potenciálna dobrovoľnícka aktivita nepozdáva alebo sme sa v nej nenašli, máme právo danú ponuku odmietnuť. Rovnako má ale možnosť dobrovoľníka odmietnuť aj organizácia. Ak ale nájdeme zhodu a dohodneme sa na spolupráci, máme nárok na pravidelný kontakt s osobou, ktorá nám zadáva úlohy. Väčšinou ide o koordinátora dobrovoľníkov. Rovnako máme právo na zaškolenie a tréning. Nikto predsa učený z neba nespadol a každá spoločnosť pristupuje k zadaniam úplne inak. Úvodné zaškolenie je preto viac ako nutné, pretože ním predídeme zbytočným nedorozumeniam v budúcnosti. Úroveň a dĺžka zaškolenia sa líši od konkrétnej dobrovoľníckej aktivity. Niekedy trvá jednu hodinu, inokedy aj celý víkend. Rovnako máme právo aj na tzv. intervíziu, teda stretnutie sa s koordinátorom dobrovoľníkov, s ktorým môžeme hovoriť o svojich pocitoch, skúsenostiach, problémoch a úspechoch v rámci našej dobrovoľníckej činnosti. Máme právo aj na spätnú väzbu a morálne ohodnotenie. Potrebujeme predsa vedieť či má naše úsilie význam a žiadaný výsledok. Tiež máme nárok na školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V prípade, že z nejakého dôvodu nebudeme s našou dobrovoľníckou činnosťou spokojní, je nám k dispozícii koordinátor dobrovoľníkov, s ktorým dokážeme danú situáciu vyriešiť. Ak sa rozhodneme spoluprácu s organizáciou ukončiť, no v dobrovoľníctve by sme chceli pokračovať, stačí sa obrátiť na lokálne dobrovoľnícke centrum. To nám pomôže nájsť novú dobrovoľnícku príležitosť. Spoluprácu s nami ale môže ukončiť aj samotná organizácia.

Povinnosti dobrovoľníka

Nielen my, ale aj organizácia, ktorej pomáhame má pochopiteľne svoje práva. Ak sme sa s ňou už dohodli na začatí dobrovoľníckej činnosti je našou povinnosťou splniť zadané úlohy. Mali by sme byť spoľahliví a nezneužívať prejavenú dôveru od ľudí z organizácie. Našou povinnosťou je aj požiadať o pomoc, ak ju pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti potrebujeme. Lepšie je raz sa opýtať a priznať, že niečomu nerozumieme ako potom "žehliť" zbytočné chyby. Tímový duch je samozrejmosťou, podobne ako branie ohľadu na svoje časové či zdravotné obmedzenia. Jeden človek svet nespasí, preto treba myslieť aj na náš voľný čas a oddych, pri ktorých naberieme sily. Štyri hodiny do týždňa venované pravidelnému dobrovoľníctvu úplne stačia. Nezabúdajme tiež na to, že keď pre nejakú organizáciu dobrovoľníčime, tak ju prezentujeme aj navonok. Je vhodné si preto vybrať takú mimovládku či združenie, s ktorej poslaním sa vieme stotožniť. Podieľame sa totiž na jej dobrom mene, ktoré si dlhodobo buduje. O dodržiavaní času a termínov ani nehovoríme. Ak daná organizácia robí tzv. supervíziu sme povinní sa jej zúčastniť. Ide o stretnutie s certifikovaným supervízorom, s ktorým sa môžeme porozprávať aj tom ako pomôcť sebe a klientom predchádzať rôznym náročným situáciám. Predídeme takto aj prípadnému predčasnému vyhoreniu.

Ešte predtým ako začneme

Ak máme túžbu pomáhať nezištne druhým alebo by sme radi nabrali nové skúsenosti cez dobrovoľníctvo, skúsme si hneď na začiatok odpovedať na pár otázok. Mali by sme vedieť prečo sa chceme stať dobrovoľníkom a čo od tejto činnosti očakávame. Je potrebné si ujasniť koľko a či naozaj máme čas na dobrovoľníctvo a či skôr chceme pomáhať dlhodobo, krátkodobo alebo by sme skôr privítali jednorázovú akciu. Tiež je dobré vedieť v akej oblasti by sme sa chceli pohybovať či už ide pomoc s deťmi, seniormi alebo preferujeme manuálnu prácu či administratívnu výpomoc. Alebo stačí prísť na našu ZOZNAMKU S DOBROVOĽNÍCTVOM, ktorú organizujeme každý mesiac.

Možností je neúrekom. Stačí len začať, tak ako aj naši dobrovoľníci a drží ich to dlho. 

P.S. Už budúci utorok sa budeme venovať na našom blogu veciam, ktoré odrádzajú ľudí od dobrovoľníctva.  Nájdete sa v nich?

Zuzana Gajdošíková (autorka je dobrovoľníčkou BDC)

Ak sa Vám páči náš blog a chceli by ste nás podporiť, stačí kliknúť TU.  Vopred ďakujeme.

Ak sa chcete viac dozvedieť o dobrovoľníctve, navštívte našu webovú stránku.

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

YouTuber GoGo: Mladí už nepozerajú večerné správy

Daniel Štrauch je najúspešnejší slovenský youtuber. Jeho tvorbu sleduje skoro 1,6 milióna ľudí na Slovensku a v Česku.

KOMENTÁRE

Čo spravili české večery s Putinom a dvadsať klamstiev

Aj českí diváci mohli sledovať Stona s Putinom.

ŽENA

Porodila doma: Verila som, že telo nepôjde samo proti sebe

Matka opisuje priebeh domáceho pôrodu svojej dcéry.


Už ste čítali?